AKO SPRÁVNE VYBRAŤ POLOHU A VEĽKOSŤ POZEMKU A UMIESTNIŤ NAŇHO DOM

05.12.2018

Pri komplexnom posúdení pozemku, pri vhodnom umiestnení a dobrom projekte domu môžeme s minimálnymi prostriedkami dosiahnuť energetické zisky domu. Vyhýbať sa exponovane položeným lokalitám, kde môže hroziť povodeň, víchrica, zosuv pôdy, umelé žiarenie a prírodné polia žiarenia. Pri výbere pozemku prihliadať na pešiu dostupnosť často navštevovaných zariadení (pracovisko, školy, obchody, úrady, pošta). Veľkosť pozemku prispôsobiť jeho plánovanému využitiu a veľkosti stavby.

Tepelné straty domu (%) a teplota okolitého vzduchu v závislosti od umiestnenia v teréne

Tepelné straty domu (%) v závislosti od vplyvu vetra a od umiestnenia v teréne

Tvar domu

Pri návrhu tvaru domu vychádzame z podmienky zabezpečenia požadovaného objemu pri čo najnižšom povrchu stavby (optimálny tvar je guľa, resp. polguľa). Kompaktná, málo členitá stavba s malým počtom zalomení, výstupkov, ník a vikierov alebo balkónov má pri rovnakom objeme s menšou vonkajšou plochou aj menšie straty prestupom tepla. V dobre izolovaných domoch je vplyv tvaru budovy veľmi malý, ale táto požiadavka je dôležitá aj z hľadiska snahy o čo najnižší počet kritických miest potenciálnych tepelných mostov.

Vplyv tvaru domu s rovnakým objemom na tepelné straty

Slnečná energia

Pri určovaní vhodnej polohy domu je rozhodujúca lokálna klíma:

Nadmorská výška - jej zvýšením o 100 m klesá priemerná teplota približne o 0,1 až 0,8 °C. Na južne orientované miesta dopadá v zime o 10 až 30% viac slnečného žiarenia ako na severne orientované svahy v rovnakej klíme. Dôležité je smerovanie svahu na slnečnú stranu a poloha domu na svahu. Teplota vzduchu v údoliach na vrcholoch kopcoch kopcov je nižšia ako v chránených polohách a na južných svahoch. Údolné oblasti môžu vplyvom klesania studeného vzduchu, hlavne v noci, vytvárať jazerá studeného vzduchu, môžu sa tam tiež zhromažďovať škodliviny a znečistený vzduch. Výhodná miesta klíma v okolí domu sa dá dosiahnuť len v málo veterných zónach. Zaťaženie vetrom sa môže zmenšiť nasmerovaním budovy zodpovedajúcim smerom vetra (45° odchýlka od hlavného smeru zimného vetra), zlepšením aerodynamiky budovy, obmedzením jej výšky a vhodným usporiadaním okolitej vegetácie. Hustota okolitej zástavby - v husto zastavaných polohách sídiel môže byť teplota vonkajšieho vzduchu o 10 °C vyššia ako vo voľnej prírode. Hustota okolitej zástavby - v husto zastavaných polohách sídiel môže byť teplota vonkajšieho vzduchu až o 10 °C vyššia ako vo voľnej prírode. Podstatou nízkoenergetického domu je pasívne využívanie slnečnej energie, čiže vyhrievanie obytných miestností priamym slnečným žiarením. Nízkoenergetické domy pri zohľadnení poznatkov tepelného správania materiálov, nimi ohraničených priestorov a miestnej klímy využívajú vo zvýšenej miere zisky zo slnečnej energie. Preto je spotreba energie na vykurovanie o 10 až 20% nižšia ako v štandardných domoch.

Nízkoenergetický dom sa hmotovo a prevádzkovo orientuje na juh. Väčšia plocha domu je na dlhšej južnej fasáde, ku ktorej sú pridané obytné miestnosti. Pri orientácií domu treba zohľadniť miestne podmienky, ako je svahovitosť terénu a jeho orientácia. Treba tiež dbať na dostatočný odstup domu od okolitých tieniacich prekážok, aby sa nízke zimné slnko dostalo na južnú fasádu. Typickými znakmi takéhoto domu sú veľké presklenia na dlhej južnej fasáde a malé okenné otvory na severnej strane, poskytujúce iba nutné osvetlenie vnútorných priestorov. Okná orientované na západ a na východ poskytujú v zime málo energie a v lete spôsobujú prehrievanie miestnosti.

Vytváranie teplotných zón

Solárny koncept zónovania priestorov s používa hlavne z dôvodu orientácie obytných miestností na slnečnú stranu, čo má energetické a psychologicko-pohodové výhody. Miestnosti v dome sú orientované podľa ich náročnosti na teplo.


Zdroj: www.drevodomzvolen.sk